brano olah

Dnes je pre mňa veľmi zvláštny deň. Druhý august,  tento dátum sa pre mňa stal dňom, ktorý  bude pre mňa dôležitý až do konca môjho života. V tento deň si svet pripomína medzinárodný pamätný deň holokaustu Rómov. 2.8.1944 bol v noci zlikvidovaný takzvaný cigánsky tábor v Osvienčime, Brzezinka. 2874 Rómov bolo v túto noc zavraždených v plynových komorách. Aj keď  je tento počet len malým zlomkom rómskych obetí nacistického besnenia, tento deň sa stal symbolom utrpenia Rómov počas druhej svetovej vojny. Dnes, tak ako každý rok  som sa zúčastnil pietneho zhromaždenia v Múzeu SNP v Banskej Bystrici. Spolu s ostatnými som si uctil pamiatku obetí a opäť som si v posvätnej úcte zašepkal Ma bister / Nezabudni. Díval som sa do plameňov večného ohňa a premýšľal o hrôzach nacizmu. Ako vzniká absencia ľudskosti? Pred očami sa mi mihali obrázky vycivených mŕtvol, ktoré zahrabáva bager. Neprestávam sa čudovať čo všetko dokáže človek, človeku urobiť, koľko zla, bolesti, utrpenia. Cestou domov sa mi v mysli premietala nielen minulosť, ale hlavne prítomnosť. Realita v ktorej žijeme sa totiž veľmi podobá dobe tesne pred druhou svetovou vojnou. Aj vtedy bola hospodárska kríza, ktorá vyniesla k moci Hitlera a spol. Dnes stále viac a častejšie počúvame o anticigánskych pochodoch, kde vidíme v čele hajlovať vyholené lebky, ktoré pripravujú nový holokaust. A za nimi poslušne pochoduje bežný, radový občan. Slepo nasleduje nacistov, verí, že za jeho hladovú mzdu, za hypotéku na byte,  za exekúcie, ktoré mu hrozia, lebo všetko čo vlastní má na splátky, môžu zlí cigáni. Veď niekto za to musí byť vinný. Médiá sa predháňajú v prinášaní tých najnegatívnejších správ. Pekne každý deň  masírujú verejnú mienku, aby bolo jasné, že majorita nemôže za tento stav. Ale, ako som spomínal, niekto musí byť vinný a tak sa verejnosti predhodí vinník. Rómovia zruinovali tento štát, oni môžu za všetko. Od nefungujúceho zdravotníctva až po rušenie autobusových liniek a zdražovanie potravín. Pred druhou svetovou vojnou boli hlavnými vinníkmi Židia, dnes sú to cigáni. Rétorika však zostala rovnaká a spôsoby tiež. Premiér SR neváha označiť Rómov za vinníkov vysokej nezamestnanosti, no akoby len náhodou zabudne spomenúť koľko pracovných miest dokázala táto vláda vytvoriť? Prečo? Lebo by musela zverejniť hanebnú nulu na konte pracovných miest. A tak v snahe odvrátiť pozornosť, megazlodej kričí , chyťte zlodeja a dav s vymytými mozgami na toto volanie reaguje tak, ako sa to mocipánom hodí. Médiá, politici rozsievajú nenávisť a tá rastie do obludných rozmerov. Tento týždeň som mal možnosť čítať správu o tom, ako sa 11 ročný chlapec nešťastne pri hre obesil na kábel. Keď som klikol na diskusiu pod týmto článkom, nevedel som či mám zvracať, alebo kričať od zlosti. Zimomriavky zhnusenia mi behali po chrbte pri komentároch, ako: „ Kábel do každej osady. Neumrelo dieťa, ale cigáň, teda malý satan. Aspoň trocha radosti, nebude sa šíriť genetický odpad a zachránil sa dôchodok pre jednu starenku.“ Ostatné nebudem citovať, no celá diskusia je takýmito názormi preplnená. A to je len zlomok nenávisti, ktorá tu existuje, rastie, naberá na sile a chystá nové peklo na zemi. Táto doba je jedna veľká generálka na holokaust!!! Ten kto to nevidí, alebo nechce vidieť priamo či nepriamo pripravuje spolu s neonacistami nový holokaust. Dnes spoločnosť nepovažuje za nebezpečenstvo nacistov. V súčasnosti sú nepriateľmi číslo jedna Rómovia a veľká časť majority si svoj nenávistný postoj a kolaboráciu s nacistami vie pred sebou obhájiť. Bude argumentovať vybývanými bytmi, vysokou mierou kriminality, neprispôsobivým správaním a inými konštatovaniami, ktoré majú ospravedlniť etnickú nenávisť, ktorá sa logicky musí pretaviť do diskriminácie, segregácie a volaní po novom konečnom riešení. Princíp kolektívnej viny platí len pre Rómov, namiesto riešení sa ľuďom radšej ponúkne nenávisť. Táto nenávisť nadobudla obludné rozmery. Tešiť sa zo smrti dieťaťa je niečo čoho by človek nemal byť schopný. No, ak umrie rómske dieťa, niektorí si dokážu povedať to nebolo dieťa, to bol cigáň. V čase kedy umierali deti v koncentrákoch si nacisti hovorili to nebolo dieťa, to bol Žid, Róm, Slovan a dobre mu tak. Inak by nikdy nemohli vzniknúť a fungovať továrne na smrť, kde človek, vraždil človeka len pre jeho pôvod, rasu. Koľko zostalo slušných ľudí ochotných postaviť sa zlu a zastaviť ho skôr než opäť začne nový holokaust? Lebo tak, ako pred sedemdesiatimi rokmi začalo to Židmi a potom v koncentrákoch skončil každý, kto nevyhovoval nacistickému pohľadu na svet. Končím básňou pastora Martina Niemollera, ktorý prežil holokaust a zanechal nám svoje posolstvo.

   Keď nacisti prišli po komunistov, mlčal som; nebol som predsa komunista.

    Keď prišli po odborárov, mlčal som; nebol som predsa odborár.

    Keď prišli po židov, mlčal som; nebol som predsa žid.

    Keď prišli po mňa, nebolo už nikoho, kto by mohol protestovať.

Braňo Oláh.