brano olah

„Pohľad na Júlia Caesara by sme mali úplne iný keby dejiny písal ako víťaz Vercingetorix.“ (Pascal Blaise 19.7.1623- 19.8.1662, francúzsky filozof, matematik, fyzik, prozaik, predstaviteľ novovekého racionalizmu). Tak ako trefne poznamenal Blaise Pascal, dejiny sú oblasť, ktorá sa časom môže meniť a to podľa doby v ktorej sa dejiny píšu, alebo lepšie povedané podľa nálad a politickej objednávky spoločnosti, ktoré tejto dobe vládnu. Dnes je bežné, že na Slovensku uctievame vojnového zločinca, ktorý má dokonca odhalenú pamätnú tabuľu a to s požehnaním miestnej samosprávy. V Bytči má vojnový zločinec a vrah desiatok tisíc nevinných Jozef Tiso odhalený pomník, ktorému sa chodia klaňať jeho pohrobkovia s vyholenými hlavami, alebo starí prívrženci Hlinkových gárd, ktorí s nostalgiou spomínajú na zlaté časy arizácie. Mám pocit, že v našej spoločnosti sú dva tábory a každý sa na osobu Jozefa Tisa díva s rozdielnymi pocitmi na jednej strane sú to uctievači Jozefa Tisa a režimu, ktorý predstavoval a na druhej strane ľudia, ktorí si uvedomujú neľudskosť a zločinnosť tohto systému.

Velebiť či poslať do horúcich pekiel?

Na Slovensku ešte aj po sedemdesiatich rokoch stále naša spoločnosť rieši otázku či prvú Slovenskú republiku uznať za „svoju“ alebo sa od nej dištancovať. Stále častejšie sa môžeme stretnúť s názormi, ktoré hovoria o historickej úlohe Jozefa Tisa a jeho spolustranníkov z Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, ktorý sa zaslúžili o zachovanie slovenského národa atď. Oveľa menej však počuť o zločinoch tohto režimu, ktorý má na svedomí desaťtisíce nevinných obetí a najhrubšie pošliapavanie základných ľudských práv. Ospravedlňovanie, alebo prinajmenšom bagatelizovanie zločinov tohto režimu sa z času na čas ozýva aj z úst najvyšších politických predstaviteľov. Je dobre známe, že hlavne zo strany KDH a SNS sú tieto hlasy najsilenejšie. Pýtam sa o čom to asi svedčí? Nie práve o politických koreňoch na ktorých títo politici stoja? Niektorí z „uvedomelých“ „HEJSLOVÁKOV“ sa snažia brániť aspoň osobu vtedajšieho prezidenta Jozefa Tisa, ktorý vraj za nič nemohol a chcel len zachrániť slovenský národ. Poďme sa spolu bližšie pozrieť na osobu katolíckeho kňaza a politika Jozefa Tisa.

Otec národa či vrah v sutane?

Jozef Tiso sa narodil  13.10.1887 v Bytči po vyštudovaní a pôsobení kňaza v Nitre, Bánovciach nad Bebravou sa postupne stále viac angažoval do politiky. Čo je veľmi zaujímavé najskôr bol veľkým uhorským vlastencom a po svojom návrate z bojísk I. svetovej vojny písal do miestnych nitrianskych novín burcujúce články povzbudzujúce uhorské vlastenectvo. Vo svetle histórie pre mňa zaujímavá časť života tohto „rodoľuba“ a veľkého slovenského vlastenca. Jeho prerod sa uskutočnil pod vedením Andreja Hlinku a jeho Slovenskej ľudovej strany. Nebudem tu podrobne rozpisovať politickú dráhu Jozef Tisa. Stačí keď spomeniem, že bol ministrom zdravotníctva v československej vláde a dlhoročným poslancom Národného zhromaždenia. Postúpime v čase, Jozef Tiso sa za veľkej pomoci Hitlerovského Nemecka stal prezidentom Slovenskej republiky a vodcom národa. Mnohí z jeho prívržencov na jeho obhajobu povedia, že ak chcel Jozef Tiso zachrániť Slovensko od maďarskej okupácie tak musel nezávislosť Slovenska vyhlásiť. V tomto bode sa nebudem vôbec hádať, problémom nie je vyhlásenie samostatnosti Slovenska, problémom pre mňa je neskoršie pôsobenie Jozef Tisa a režim, ktorý Slovenský štát pod vodcovstvom J. Tisa predstavoval. Je veľkou hanbou Slovenska to čo sa dialo počas prezidentovania Jozefa Tisa a vlády HSĽS. A opäť počujem zlostné hlasy Tisovych obdivovateľov, ktorí argumentujú tým, že k všetkým tým zločinom ho prinútil Adolf Hitler. Jozef Tiso bol katolícky kňaz a jeho kresťanskou povinnosťou bolo všetky tieto zločiny odmietnuť. Jozef Tiso nezlyhal len ako politik on zlyhal v prvom rade ako človek, kresťan a navyše kňaz. Jozef Tiso mohol a mal odmietnuť deportácie slovenských Židov a to aj za cenu vlastnej obety. Pritom tá obeta by nebola až tak veľká, mohol vyhlásiť, že s tým nesúhlasí a pod tieto zákony sa nepodpíše. Jeho najvyšším trestom by pravdepodobne bolo odstúpenie z funkcie prezidenta. Lenže Jozef Tiso nebol prinútený Hitlerom k prijatiu židovského kódexu a prenasledovaniu Židov, on samotný s týmto bytostne súhlasil a s týmto riešením sa stotožňoval. „Národu nedám zahynúť pre židovskú pospolitosť. Mne je národ viac ako židia, čo by ich bolo koľko. Keď vidím, že národ by mohol utrpieť škody, vtedy si po kresťansky poviem: Najprv seba a potom teba. Nič nespravodlivého sa tu nerobí. Je len samozrejmé, že kedysi ukradnutý slovenský majetok sa vráti do slovenských rúk.“ Jozef Tiso 10.4.1939. (Zdroj: Z knihy „Jozef Tiso – Prejavy a články (1938 – 1944“)

Jozef Tiso bol totiž zarytý antisemita a Židov úprimne nenávidel  tu je ďalší z jeho výrokov na adresu Židov. „Vytýkajú nám, že berieme židom rádiá. No v živote sú potrebnejšie veci, ako rádiá. Alebo povie ktosi: Nepustíte ich do škôl, nedávate židom možnosť vzdelania. Musíme zabrániť, aby židia, vyzbrojení školskými vedomosťami, mohli sa zas vrh­núť na slovenského človeka. Nechcem, aby náš dedinský človek išiel k židovskému krčmárovi, ktorý píše na tabuľu, potom dal podpísať zmenku, ­s ktorou išiel k židovskému bankárovi, tento bankár na advokáta, tento na súd. A tak pekne bez násilia, krádeže, krvi, zmocňovali sa majetku slovenského človeka. Keď chcem Slováka brániť, tak musím túto židovskú reťaz pretrhnúť.“ Jozef Tiso 10. august 1940 (Zdroj: Z knihy „Jozef Tiso – Prejavy a články (1938 – 1944“)

Poslušný „farárik“ odhodlane posiela Židov na cestu smrti.

Treba ešte ďalších dôkazov o povahe a „ľudskosti“ Jozefa Tisa? Veď´ to bol on kto inicioval a podpísal najtvrdší protižidovský zákon. Ani nacistická Nemecká ríša nemala tvrdšie protižidovské zákony ako Slovenský štát, norimberské zákony na ochranu nemeckej krvi sa mohli len hanblivo červenať pred Tisovým „Židovským kódexom. Toto  nariadenie 198/1941 Sl.z. bolo najrozsiahlejšou  právnou normou v dejinách štátu a svojím rozsahom prekonalo dokonca aj základný zákon štátu – Ústavu. Z tohto tiež vidieť ako Tisovi „ležal na srdci“ osud slovenských Židov. Títo boli najprv vo svojej vlastnej krajine a vlasti zbavení všetkých občianskych práv, nemohli vstupovať na verejné kúpaliská, vstupovať do kín, vlastniť úplne obyčajné veci ako rádiá a pod., nesmeli sa vzdelávať a to ani súkromne atď. Takto vlastne prakticky podstúpili najprv sociálnu smrť doma na Slovensku, aby potom drvivá väčšina z nich umrela po druhý krát v plynových komorách koncentračných táborov. A na tomto všetkom má leví podiel práve osoba Jozefa Tisa, ktorý patril medzi najvernejších Hitlerových, „diktátoríkov“, ktorých dosadzoval po svojich satelitoch. Židov musíme vyhubiť, pretože poťahujú drôtikmi, inak nám nič nepomôže! Je zaujímavé, ako nám ten katolícky farárik Tiso posiela židov! (Adolf Hitler 30.8.1942) Aj tento výrok jasne svedčí o tom, že J. Tiso mal na výber, príkladom mu mohlo byť okupované Dánsko, kde samotní občania zachránili tisíce dánskych Židov. Rovnako mu mohlo byť príkladom Bulharsko, ktoré bolo  tiež závislým spojencom Nemecka. No keď sa bulharský parlament rozhodol Hitlerovi odovzdať Židov, postavil sa proti tomu bulharský cár ako hlava bulharského štátu. Taktiež došlo k veľkým demonštráciám a pobúreniu. Bulhari nakoniec Židov nevydali!!! Naopak, režim na ktorého čele stál neochvejne Jozef Tiso vydal svojich občanov židovského pôvodu a to veľmi ochotne. Žiadny Hitlerov nátlak nebol potrebný, ba ako jediný štát za to nacistickému Nemecku platil a to 500 ríšskych mariek (5000 vtedajších slovenských korún) za každého Žida, ktorého sa Slovenský štát navždy zbavil. Jozef Tiso sa svojim antisemitizmom a nenávisťou voči Židom nikdy netajil. Vraj, či je to kresťanské, čo sa robí. Je to ľudské? Nie je to rabovka? Ale pýtam sa ja: Je to kresťanské, keď sa národ slovenský chce zbaviť svojho večného nepriateľa, Žida? Je to kresťanské? Láska k sebe je príkazom božím, a tá láska k sebe mi rozkazuje, aby som od seba odstránil všetko to, čo mi škodí, čo mi ohrozuje život. A že Slovákovi židovský živel ohrozoval život, myslím, o tom nikoho netreba presvedčovať. (J. Tiso Holíč august 1942) Myslím, že žiadny súdny človek nemôže poprieť, že Jozef Tiso bol antisemita, ktorý nenávidel Židov a svoju nenávisť pretavil najskôr do protižidovských zákonov a neskôr do deportácii slovenských Židov do koncentračných táborov, ktoré s radosťou privítal. Názor o tom, že Tiso nevedel o osude slovenských resp. európskych Židov je úplne scestný a hlúpy. J. Tiso veľmi dobre vedel kde posiela svojich občanov a aký osud ich očakáva. Veď to tušila celá vtedajšia Európa a je naivné predpokladať, že človek s úzkym kontaktom na nacistické politické špičky o ničom nevedel. Jozef Tiso totiž nikdy s návratom svojich občanov židovského pôvodu ani nerátal. Nakoniec sa od jeho konania dištancovala aj samotná katolícka cirkev, ktorá aj napriek tomu, že po celú 2 sv. vojnu zaujímala pasívny postoj voči nacistickým zločinom, musela nakoniec voči J. Tisovi prijať takéto stanovisko:  Krivdy a násilie páchané za jeho prezidentovania zaťažujú jeho dušu kňaza, zneucťujú jeho vlasť, diskreditujú klérus a poškodzujú cirkev doma i v zahraničí (z posolstva pápeža Pia XII. z októbra. 1944). Jozef Tiso napriek tomu, že mal vždy plné ústa boha si nakoniec vybral radšej za svojho duchovného vodcu Adolfa Hitlera než samotného pápeža a katolícku cirkev. „Naša vina tkvie v našej vďačnosti a vernosti voči Nemcom, ktorí nielenže uznávali a schvaľovali existenciu nášho národa a jeho prirodzené právo na nezávislosť a národnú slobodu, ale pomáhali mu aj proti Čechom a Židom, nepriateľom nášho národa. Sme si však celkom istí, že táto „vina“ je v očiach katolíkov našou najväčšou cťou.“ (J. Tiso, list doručený do Vatikánu 19. december 1944)

Rómovia a Slovenský štát.

Ďalšou skupinou, ktorá čelila prenasledovaniu profašistickým režimom Slovenského štátu boli slovenskí Rómovia. Určite neboli prenasledovaní v takej miere ako slovenskí Židia avšak možno predpokladať, že boli ďalšou skupinou, ktorej sa chceli slovenskí ľudáci na čele s Jozefom Tisom zbaviť. Prednosť však dostalo riešenie židovskej otázky. Prečo? Dôvody sú jasné, Rómovia boli skupinou ľudí veľmi chudobných, nevzdelaných a sociálne vylúčených. A tak niet divu, že prví na rade boli slovenskí Židia, ktorí mali majetok a postavenie v spoločnosti kde tvorili veľkú časť slovenskej inteligencie. Arizácia zabezpečila, že Židia prišli o majetok, deportácie dielo dokončili. Rómovia počas rokov 1939-1945 však boli vystavení prenasledovaniu a ich ľudské práva sa dennodenne porušovali. V prvom rade išlo o internovanie rómskych mužov v pracovných táboroch ako Hanušovce nad Topľou, Ilava, Dubnica nad Váhom, Bystré atď., kde boli nielen zbavení slobody ale mnohokrát vystavení bitke či dokonca palicovaniu.(Zdroj zborník „Nepriznaný holocaust“). Rómovia nemohli bývať v blízkosti miest, obcí a ciest. Hlinkove gardy veľmi agresívne búrali rómske obydlia a vyháňali Rómov z ich osád. Rómovia nemohli vchádzať do miest a obcí, kde mali vyhradené hodiny kedy sa mohli v meste či obci zdržiavať. Najtragickejšie obdobie pre Rómov prišlo po potlačení SNP kedy sa stali obeťou vyvražďovania na ktorom sa tiež zúčastnili ako pomocné oddiely Hlinkove gardy, ktoré sa na týchto popravách aktívne zúčastňovali. Rómovia boli vraždení vo Zvolene, Kremničke, Nemeckej, Tisovci, Iliji, Slatine, Krupine, Valaskej Belej atď.  to spomínam len tie najznámejšie miesta popráv slovenských Rómov. Je nepochybné, že Rómov mal postihnúť v budúcnosti rovnaký osud ako Židov a politických odporcov fašistického režimu. Veď pronacistický režim v Slovenskom štáte veľmi presne kopíroval svoj veľký vzor Hitlerovho nacirežimu.

Aká je (bude) naša spoločnosť?

Je smutné no prvom rade nebezpečné, že po všetkých tých hrôzach, ktoré nacizmus priniesol sa nájdu ľudia, ktorí tento režim obdivujú a snívajú o jeho znovuzavedení a ich počet  neustále rastie. Prešlo sedemdesiat rokov a niektorí sa postupne snažia pretvoriť históriu a velebiť ľudí ako Jozef Tiso, ktorý má na rukách krv desaťtisícov nevinných obetí. Každý rok štrnásteho marca sme svedkami ako sa naša spoločnosť díva na to ako stále väčší a väčší dav chodí pokloniť „pamiatke“ Jozefa Tisa. Niekoľko stoviek jeho nasledovateľov s vyholenými, prázdnymi hlavami a tiež niekoľko starších ľudí, ktorí s láskou spomínajú na Slovenský štát, kde vládol blahobyt. Možno sa im príjemne spomína na arizáciu, kedy si vrecká napchali krvavým zlatom deportovaných a zavraždených ľudí. V slušnej spoločnosti by proti najväčšiemu zlu v dejinách ľudstva, nacizmu prišlo protestovať niekoľko tisíc a pomer medzi odporcami nacizmu a jeho prívržencami by musel byť úplne opačný. U nás zatiaľ takáto spoločnosť nie je a politické špičky sa ani nesnažia aby takúto spoločnosť vybudovali. Aj preto by sme mali všetkými možnými prostriedkami bojovať voči prekrucovaniu histórie a bagatelizovaniu nacistických zločinov. Postupom času totiž ubúda priamych svedkov, ktorí prežili holocaust a priamou úmerou rastie počet tých, ktorí holocaust popierajú a snažia sa zmiasť mladých neinformovaných ľudí z ktorých si vyrobia poslušných nasledovateľov svojej chorej ideológie. Ak sa im nepostavia všetci slušní ľudia, pýtam sa. „Kto ich zastaví?“

Braňo Oláh.

<img class="alignnone size-full wp-image-37" src="http://1brano1.blog.pravda.sk/files/2011/01/Dobr