brano olah

Povedal som si, že pred voľbami nebudem písať, aby som neprispieval do kampaní predvolebného boja. Dôvody sú jednoduché, v prvom rade na slovenskej politickej scéne dnes neexistuje žiadna strana, ktorú by som podporoval a stotožňoval sa s jej politickým programom. To skôr naopak!!! Tak ako veľká skupina ľudí na Slovensku som jednoducho z politiky a politikov sklamaný a znechutený a to nemôžem napísať priamo od srdca čo si o tom všetkom myslím, lebo by to bolo považované za vulgárne. Jednoducho však nemôžem mlčať!!! Musím sa začať pýtať v akej spoločnosti a v akom systéme to žijeme? Načo sú nám všetky zákony, načo je nám ústava keď sa dennodenne porušuje v tých najzákladnejších princípoch?

Vraj žijeme v civilizovanej a priemyselne vyspelej krajine, kde sú dodržiavané všetky ľudské práva pre všetkých jej občanov. Bohužiaľ musím skonštatovať, že tomu tak ani zďaleka nie je. Existuje tu veľká skupina ľudí, ktorí žijú v otrasných podmienkach nehodných 21 storočia. Situácia Rómov žijúcich v osadách je katastrofálna a dá sa porovnať len s tými najchudobnejšími a najzaostalejšími regiónmi subsaharskej Afriky. Rovnaká extrémna chudoba, chýbajúca infraštruktúra, hlad a zaostalosť, ktorá sa dedí z generácie na generáciu bez nádeje na lepší život. Nezamestnanosť, nevzdelanosť, kriminalita, život v biednych chatrčiach, to všetko nájdete u nás aj v Afrike. Jeden rozdiel tu však je a to je odlišná klimatická situácia. Život v chatrči ak je vonku mínus dvadsať pod nulou je lotériou o život. V tejto lotérii túto zimu umrelo niekoľko rómskych detí. Niektoré uhoreli iné sa zadusili splodinami či zamrzli. Táto alarmujúca správa však necháva spoločnosť chladnejšou, ako ten najtvrdší ľad. Akosi sme si v atmosfére nenávisti voči všetkému čo je iné, zvykli na ľudské obete. Veď denne sa dozvedáme o tragédiách, kedy umierajú stovky a tisíce ľudí a miliardy žijú v otrasnej chudobe. Tak načo sa zamýšľať nad niekoľkými rómskymi deťmi, ktoré uhoreli v chatrčiach? Načo sa zamýšľať nad systémom, ktorý veľkú časť občanov odsúdi na život v takýchto podmienkach? Načo sa trápiť nad tým, ako je to možné, že napriek deklarovaným miliónom eur vynaložených na riešenie takzvaného rómskeho problému sa nám za posledných 25 rokov zvýšil počet rómskych osád? Kde sú výsledky, kde sú všetky tie milióny? V osadách určite nie!!! Mnoho otázok, žiadne odpovede, žiadna vízia, žiadny plán na pozitívnu zmenu, na ktorej by aktívne participovali samotné rómske komunity. Namiesto riešení sa radšej tento problém zametie pod koberec, veď cigáni teraz nie sú najväčší problémom Slovenska. Tým sú utečenci, ktorí ohrozujú našu rodnú hrudu, ktorú sa vraj chystajú okupovať. Neviem možno sa neviem dívať, ale ja tu nevidím žiadnych imigrantov, ktorí by čakali na hraniciach a chceli si splniť svoj sen, ktorým by bol život v našej bohu zasľúbenej krajine „ovplývajúcej medom a mliekom“. Štrnásť!!! Toľko ľudí požiadalo o azyl na Slovensku a som presvedčený, že keby Slovensko utečencov aj prehováralo, aby sem prišli aj tak by to neurobili. A tak namiesto rozsievania nenávisti možno nastal čas začať aj niečo robiť pre riešenie katastrofálnej situácie svojich občanov. Lebo či sa to niekomu páči alebo nie Rómovia z osád a ghiet sú rovnakými občanmi so všetkými právami a povinnosťami, ako všetci ostatní!!! Zbytočne pred týmto faktom majorita zatvára oči. Rómovia sú súčasťou tejto krajiny a aj keď sú vytlačení na absolútny okraj, aj tak zostávajú časťou tejto spoločnosti. Vo svetle ľudských pochodní nevinných malých detí jasne vidieť obludnosť tohto systému. Tie deti sa neprevinili ničím, iba tým, že sa narodili do otrasných podmienok v ktorých by neprežili ani zvieratá. Ja viem poviete si, „Prečo sa o nich nepostarali ich rodičia?“ Dôvody sú vždy individuálne, ale príčiny sú všeobecné. Ak ste tak chudobný, že vašou otázkou dňa nie je, čo budeme variť, ale či budeme variť? Nedokážete si zabezpečiť normálne bývanie. A táto chudoba sa dedí z generácie na generáciu. Narodíš sa v chatrči a v chatrči aj umrieš!!! Bohužiaľ taká je realita. Títo ľudia bez pomoci zvonku nedokážu sami zmeniť svoju životnú situáciu, a keď im nikto nepomôže, tak sa bude toto otrasné dedičstvo chudoby dediť naďalej. Do týchto bohom zabudnutých lokalít musí prísť nádej. Jedine nádej na lepší život dokáže aj týchto sociálne zaostalých a marginalizovaných ľudí aktivizovať, aby sa aj oni sami pričinili o pozitívnu zmenu v ich životoch. Prečo štát neposkytne týmto ľuďom možnosť si svojpomocne zlepšiť bývanie? Veď toto riešenie sa osvedčilo vo viacerých prípadoch. Veď ak to dokázali v Spišskom Hrhove prečo by to nešlo aj inde? Len treba chcieť a všetko sa dá!!! Všetky tie milióny eur, ktoré išli na nič neriešiace projekty na ktorých sa len niekto dobre nabalil, by dokázali zlepšiť bývanie a životy mnohých rodín a komunít. Existujúci sociálny systém na týchto ľudí z absolútneho spoločenského dna nemyslí a nechce zmeniť existujúcu katastrofálnu situáciu. Reakciou na smrť niekoľkých detí z košického Mašličkova je dobre utajená iniciatíva ministerstva sociálnych vecí a rodiny, kedy sa mapuje situácia v rómskych osadách. Či ľudia majú palivo, ako v chatrčiach kúria a pod. No to je všetko, vznikne štatistika, ale pomoc žiadna!!! Kým sa štatistika vyhodnotí a kompetentní mocipáni sa na niečo zmôžu bude dávno po zime. A problém je vlastne vyriešený. Geniálne riešenie made in Absurdistan!!! Tak sa pýtam, načo sa to všetko robí? Štatistika pre štatistiku? Znovu si niekto potrebuje overiť, že Zem je guľatá a točí sa okolo vlastnej osi? Ja viem zase počujem všetky tie nenávistné reči o tom, prečo si cigáni nekúpia drevo, prečo si nekúpia riadne piecky? Odpoveď je jednoduchá, lebo na to nemajú financie!!! Z dávky v hmotnej núdzi človek ledva prežije, takže na palivo už nezostáva. Príspevok na bývanie títo ľudia nepoberajú lebo bývajú väčšinou v chatrčiach na nevysporiadaných pozemkoch. A keďže nie sú peniaze na drevo tak musia drevo kradnúť z lesa. Keďže mnoho mužov za to, že chceli prežiť so svojimi rodinami zimu skončilo vo väzení, dnes do lesov chodia deti, ktoré sa celý deň trápia, aby doniesli aspoň nejaké drevo a prežili ďalšiu mrazivú noc. Otrasné podmienky, ktoré sme kedysi videli akurát tak v rozprávke či filme. Dnes je to krutá realita, žiadna rozprávka, ale horor v ktorom umierajú nemluvňatá a deti v plameňoch!!! A spoločnosť sa na to len nemo prizerá, lebo osud týchto ľudí ich absolútne nezaujíma…

Braňo Oláh