brano olah

Je po voľbách, pochmúrne počasie vonku perfektne dokresľuje situáciu do ktorej sme sa prebudili. Bohužiaľ po historicky veľmi krátkej dobe 71 rokov Slováci zdá sa zabudli na hrôzy druhej svetovej vojny a na zločiny fašizmu. Úspech neoľudákov a prienik ich vodcu do vrcholnej politiky sa stal skutočnosťou.Ja som nástup pravicového extrémizmu, ako jeden z mála predpovedal už pred „županskými“ voľbami v rozhovore pre vtedajšie SME. Čelil som spŕške otvorenej či skrytej kritiky za to, že údajne všetko vidím v čiernych farbách a šírim negativizmus. Bohužiaľ aj tieto voľby jasne ukázali aká je skutočná tvár a názorové zloženie slovenskej spoločnosti.

Pre mnohých politických expertov štandardných politických strán prišlo kruté prebudenie z ich pohodlného leňošenia. Zrazu prišla smutná pochmúrna povolebná nedeľa a s ňou sa akoby obarená verejnosť pýta sama seba, je toto vôbec možné? Ako sa to mohlo stať, že pravicoví extrémisti sa usadia do parlamentu SR? Všetky veľké politické strany nevedia na túto situáciu adekvátne zareagovať a vyvodiť z toho osobnú zodpovednosť za to kam až priviedli túto krajinu a len bľabocú o tom, že ľudia boli sklamaní a preto volili antisystémovo. Lenže ja som presvedčený, že každý kto odovzdal hlas Kotlebovi a spol. veľmi dobre vedel koho volí. Mená na jeho kandidátke asi nikoho nenechajú na pochybách, že sa jedná o stranu pravicových extrémistov a to už nepíšem o ich vodcovi, jeho minulosti a backgrounde z ktorého vzišiel.

V tomto absolútne súhlasím s politológom G. Mesežnikovom, ktorý túto situáciu pomenoval veľmi presne. „Fašisti volia fašistov.“ Bohužiaľ je najvyšší čas si priznať, že počet ľudí sympatizujúcich s pravicovým extrémizmom je na Slovensku veľmi vysoký. Dôkazom je práve úspech Kotlebu a jeho holohlavých hajlujúcich chlapcov. Frustrácia voliča nie je v slušnej a občiansky vyspelej spoločnosti dôvod na podporu fašizmu. Či sa to niekomu páči alebo nie, tieto voľby nastavili neúprosné zrkadlo tejto spoločnosti a ukázali nám obraz, ktorý sa mnohým síce nepáči, ale jasne vystihuje názorové rozloženie tejto spoločnosti.

Už vyšlo niekoľko článkov v ktorých sa politológovia zamýšľajú nad tým, kto vlastne volil pravicových extrémistov. Preferuje sa názor, že voliči ĽSNS nie sú extrémisti, len sú nespokojní so systémom. Zase sa celá situácia zľahčuje znova tu badať snahy o ospravedlnenie podpory pravicového extrémizmu. Verejnosti sa dokonca podsúva mediálny obraz vodcu ĽSNS, ktorého vykresľujú ako politika, ktorý zavrhol svoju fašistickú minulosť a stáva sa bežnou súčasťou nášho politického systému, ba nájdu sa aj takí demokrati, ako p. Lipšic, ktorý označil výsledok volieb za dobrý pre demokraciu. Možno si títo politici vôbec neuvedomujú fakt, že ak by neoľudáci vyhrali voľby tak ich prvým krokom by bolo zrušenie demokracie. „Kotlebovci“ sa pomaly ale isto dostávajú k moci, chcú vo verejnosti vytvoriť svoj nový obraz, kde z vyholených, hajlujúcich extrémistov sa stávajú distingvovaní politici v „hnedých“ sakách. A veľká časť verejnosti im to zhltla aj s navijakom.

Nemožno opomenúť fakt, ktorý je základom tohto problému a tým je nelichotivá situácia mnohých ľudí na Slovensku, ktorí živoria z hladových miezd, alebo sú nezamestnaní. Je ľahké týchto ľudí presvedčiť, že tento systém nefunguje a treba prísť s niečím úplne novým. Niečím čo prinesie rýchle a radikálne riešenia, nezamestnanosti, korupcie a tunelovania. A tak nespokojným voličom, ktorí sa rozhodli voliť extrémnu pravicu nevadí, že podporujú ľudí, ktorí obdivujú Hitlera, spievajú o vyvražďovaní ľudí, či veselo hajlujú a v polovojenských skupinách sa pripravujú na prevzatie moci.. Čo na tom, že sú to ľudia, ktorí ospevujú neonacistov a sľubujú, že ak sa dostanú k moci tak ich prvým krokom bude zničenie demokracie. A už vôbec by im nevadilo ak „kotlebovci“ urobia radikálne opatrenia s „cigáňmi“, menšinami a každým, kto poslušne nemašíruje v ľudáckom marši. Porušovanie ľudských práv, rasovo motivované násilie a politika apartheidu či dokonca výzvy na konečné riešenia, nie sú niečím čo by ich malo odradiť od verejnej podpory takýchto myšlienok. Podpora akú pravicový extrémizmus stelesnený „kotlebovcami“ získava na Slovensku, nadobúda hrozivé rozmery. Pravicový extrémizmus má svojich prívržencov vo všetkých vrstvách spoločnosti. Svedčí o tom podpora ĽSNS, ktorá odznela dokonca z kazateľníc rímsko-katolíckych kostolov. A čo na to konferencia biskupov? NIČ!!! Mlčia!!! Mlčia tak ako mlčali počas druhej svetovej vojny, keď prebiehali transporty, arizácia, porušovanie základných ľudských práv ich blíznych. Zdá sa, že nie každý je v očiach týchto služobníkov božích ich blížnym. Možno si myslia, že aj všemohúci boh, Ježiš a Panna Mária patrónka Slovenska sú čistí roduverní Slováci. Vo mne to vyvoláva reminiscencie, ktoré ma desia, lebo presne takto to bolo na Slovensku pred nástupom fašizmu. Cirkev v tejto politickej špine nepláva sama, v našej spoločnosti sa nájde dosť učiteľov, lekárov a pod., ktorí verejne, alebo skryto podporujú pravicový extrémizmus.

Na druhej strane neverím, že väčšina týchto voličov aj skutočne čítalo inak dosť stručný program „kotlebovcov“. Keby tak však urobili zistili by, že v skutočnosti nemajú žiadne riešenia a recepty na vyriešenie problémov, ktoré ich trápia. Napríklad, keby hneď zajtra mávnutím čarovného prútika zmizli všetci Rómovia neprinesie to žiadne nové pracovné miesto. Chváliť sa vo svojom programe tým, že ako župan zamestnával 90 nezamestnaných a medzi nimi boli aj nejakí cigáni tak tomu hovorím riešenie cigánskeho problému hodné Nobelovej ceny mieru… Na sociálnych sieťach sa v minulých dňoch šíril tragikomický hoax, ktorý ľuďom oznamoval, že Marián Kotleba sa stane splnomocnencom vlády pre rómske komunity. Niekto primitívny sa chcel asi zabaviť, ale keby tento nezmysel nadobudol aj reálne kontúry. Čo by Kotleba – ĽSNS urobili aby tento problém vyriešili? Vie to vôbec niekto? Podľa mňa sa na toto ani jeden z jeho voličov nepýta, stačí mu imidž silného chlapa s veľkými päsťami, ktorí sa s nepriateľmi babrať nebude. Mne je jasné prečo ĽSNS nemohla predostrieť verejnosti plány na skutočné riešenia problému. Keby to urobila asi by podľa platných zákonov jej členovia museli skončiť pred súdom a vo väzení a ich strana by bola zrušená. A tak po stopách svojich ideových predchodcov kráčajú k moci po ceste, ktorú im ponúka súčasný systém. Ako dobre vieme nacisti a Hitler sa nedostali k moci násilím, ale v regulárnych demokratických voľbách. Systém predpokladal, že bude vedieť nacistov a Hitlera ovládať vo svoj prospech. Nakoniec Hitler najprv ovládol systém a keď bol dosť silný ho aj úplne zničil a nastolil svoju hrôzovládu. Rovnaký scenár reálne hrozí aj Slovensku. Úplne najlepšie súčasnú situáciu na Slovensku charakterizuje báseň Martina Niemollera, kňaza, ktorý prežil hrôzy fašizmu. Nech je pre nás všetkých mementom.

Keď prišli po komunistov, mlčal som, lebo som nebol komunistom.

Keď prišli po sociálnych demokratov, mlčal som, lebo som nebol sociálnym demokratom.

Keď prišli po odborárov, mlčal som, lebo som nebol odborárom.

Potom prišli po mňa, zrazu nebolo nikoho, kto by sa ma zastal.

Čo s tým môže urobiť tá časť spoločnosti, ktorá extrémizmus odsudzuje a ktorá vďaka bohu ešte stále tvorí väčšinu v tejto krajine? Môžeme žiadať politikov, aby konečne začali robiť politiku pre ľudí a začali riešiť problémy, ktoré sú živnou pôdou a podhubím z ktorého čerpá svoju silu extrémizmus. Netvrdím, že problém pravicového extrémizmu je čisto slovenský problém. Veď všetci vieme, aká je situácia v Európe nacionalisti sa derú k moci v Rakúsku, Dánsku, Maďarsku, Francúzsku a to nehovorím o situácii na Ukrajine, kde sa stali fašisti členmi miestneho establishmentu a armády. Toto však nie je dôvod ospravedlňovať, alebo zľahčovať problém radikálnej pravice na Slovensku, ale práve naopak je to oveľa väčší dôvod na zamyslenie a riešenie tohto nebezpečenstva. Elita tejto krajiny, umelci, športovci, vedci, ale aj radoví občania by mali verejne vyjadriť svoje nie fašizmu!!! Táto spoločnosť by mala jasne demonštrovať svoj antifašistický a antirasistický postoj, aby svet mohol pozmeniť svoj názor na našu krajinu. Jedine ak budeme všetci dôrazne bojovať vo všetkých oblastiach života s prejavmi extrémizmu môžeme toto zlo poraziť. Doteraz sa to v našej spoločnosti nedialo, zlyhalo školstvo, zlyhali rodičia ktorí vychovali generáciu, ktorá nevie čo je holokaust a za čo všetko sú zodpovední zločinci ako Hitler či Tiso. Potom je ľahké obalamutiť takto nepripravených ľudí a urobiť si z nich poslušných voličov, ktorí budú neobmedzene milovať a nasledovať svojho vodcu. Tento príbeh ľudstvo pozná a vie, že jediné čo priniesol bolo utrpenie a masové vraždenie, ktoré nemá v dejinách sveta obdobu. Chce Slovensko, aby sa niečo podobné zopakovalo? Modlím sa aby odpoveď bola NIE!!!

Braňo Oláh