Mohutný rad Tvorov trpezlivo prešľapuje z nohy na nohu, nikto z nich nedovidí na koniec tohto radu, pred nimi sa len nepatrne niekde za horizontom črtá žiara Edenu. Z obrovských megaobrazoviek a tisícok ampliónov sa im prihovára príjemná tvár ministra blahobytu, ktorý oznamuje, aké úspechy Tvorovia dosiahli a o koľko sa za posledný rok pohol rad do Edenu. Zároveň však pripomína, že od tohto dňa sa znižujú prídely jedla a je potrebné si znova utiahnuť opasky, aby sme sa čo najskôr dostali do Edenu.Všetci sa chcú dostať do tohto pozemského raja v ktorom sa vraj žije v bohatstve, šťastí a dostatku, ktoré im sľubuje ministerstvo blahobytu. Na okraji radu sa plazia zvláštny tvorovia Hominovia. Sú to vlastne Tvorovia, ale napriek tomu sa trochu líšia od Tvorov v rade. Už veľmi dávno boli Hominovia vytlačený na okraj Tvormi z radu do Edenu. Dlhou nečinnosťou a nestátim v rade im končatiny zakrpateli a zdreveneli, neboli schopní stáť v rade spolu s Tvormi a tak sa plazia popri rade a žijú z toho čo im zvýši po Tvoroch. Vždy raz za čas im z ministerstva Ľútosti privezú trochu jedla, aby neumreli od hladu. Hominovia si vlastne na tento spôsob života zvykli a trpezlivo čakajú čo sa im ujde, niektorí sa snažia plaziť spolu s radom, ostatní a tých je väčšina sa už snažiť prestali. Na okraji radu panujú hrozné podmienky a Hominovia sa musia plaziť a žiť v odpadkoch a špine, aj keď je to pre nich vlastne úplne normálny spôsob života, keďže sa už len málokto pamätá na časy, keď aj oni stáli v rade spolu s Tvormi. Mnohí z Hominov to pokladajú len za rozprávku a sú presvedčení, že Hominovia tak žili od nepamäti. Len niektorí z Hominov sa nevzdávajú a žiadajú, aby aj oni mohli raz spoločne stáť v rade s Tvormi. Tvorovia nemajú Hominov radi najradšej by sa ich nejako zbavili, len čo im prekážajú v státi v rade a žobraním či dokonca malými krádežami obťažujú slušných Tvorov. Ani pohľad na ich život v špine a odpadkoch nie je práve najpríjemnejší.Všetci sú skalopevne presvedčení o tom ,že nebyť Hominov rad do Edenu by postupoval omnoho rýchlejšie. Jeden z Hominov začal hlasno kričať a žiadať pomoc od Tvorov. „Pomôžte mi Tvorovia, už nemôžem takto žiť veď aj ja som Tvor, ako vy a dielo najvyššieho stvoriteľa.Pomôžte mi postaviť sa a pustite ma do radu, urobte len malý kúsok miesta vedľa vás, kým sa moje nohy uzdravia a naučím sa stáť a neskôr i chodiť, aby som mohol stáť v rade do Edenu spolu s vami a už vás neobťažoval žobraním a životom v odpade a špine“ K tomuto volaniu sa pridali ďalší Hominovia. Veriaci Tvorovia poslali za Hominami služobníkov najvyššieho Stvoriteľa, tým sa však na okraji radu veľmi nepáčilo. Tak narýchlo požehnali niekoľkých Hominov a sľúbili im posmrtnú blaženosť v kráľovstve najvyššieho stvoriteľa a s neskrývanou radosťou sa vratili medzi svojich veriacich do radu. Väčšina Tvorov si toto volanie Hominov o pomoc nevšímala a znovu opakovala svoje tvrdenia, že Hominovia v rade stáť vlastne nechcú sú leniví a tento spôsob plazenia v špine im v podstate vyhovuje a je pre nich prirodzený a dokonca ešte na nich doplácajú všetci slušní Tvorovia, keďže ich ministerstvo Ľútosti musí živiť. “My musíme poctivo stáť v rade zatiaľ čo Hominovia si pohodlne ležia v odpadkoch.“ Rozhorčovali sa Tvorovia. Skupina radikálnych Tvorov s obrovskými hlavami na ktorých nemali ani jediný vlások dokonca vyhlasovala, že Hominov treba zničiť napádali ich a zabíjali. Títo Tvorovia sa volali Kožené hlavy, pretože na svojich obrovských hlavách nosili ťažké kožené čiapky, ako prilby. Na nohách mali hrubé olovené baganče, to preto, aby sa udržali na zemi, keďže ich obrovské hlavy boli prázdne hrozilo im, že bez týchto závaži by sa vznášali vo vzduchu. Najprv, keď Kožené hlavy bili a zabíjali Hominov si Tvorovia z toho v podstate nič nerobili dokonca dozorcovia, ktorí majú dohliadať na pokoj a poriadok v rade sympatizovali s názormi Kožených hláv a aj niektorí z nich mali nápadne veľké hlavy. Potom čo Kožené hlavy začali napádať aj Tvorov v rade a tento rad vstúpil do spoločenstva radov Eldoráda sa situácia trochu zlepšila. Eldorádski poslovia prísnejšie dohliadali na práva Hominov. Dokonca doporučili ministerstvu Múdrosti, aby sa vypočuli volania Hominov nech im Tvorovia pomôžu postaviť sa na vlastné nohy, vyhradia im miesta v rade a budú ich učiť, ako stáť a chodiť v rade, kým nebudú vedieť stáť na vlastných nohách. Ministerstvo Múdrosti na odporúčanie Eldorádskeho spoločenstva radov tento návrh prijalo. Medzi Tvormi v rade to však vyvolalo veľké pobúrenie a mnohí tento návrh odmietli. Nebudú predsa pomáhať špinavým Hominom. Ministerstvo Pravdy s týmto návrhom nemôže súhlasiť a tak nastala situácia, kedy bolo treba zavolať na pomoc spravodlivosť. Všetci v rade i Hominovia o nej veľa počuli vraj je to bytosť, ktorá sa nemôže mýliť. Mala to byť mladá krásna žena s previazanými očami, ktorými aj tak všetko videla a spravodlivo vážila na svojich váhach za každých okolností. A tak na návrh ministerstva Pravdy poslali po ňu. Všetci v rade s veľkým očakávaním netrpezlivo vyhliadali kedy už príde. Veľké sklamanie nastalo, keď uvideli starú vetchú ženu, ktorú podopierali ľudia z ministerstva Pravdy. Starena sa posadila na kreslo na vyvýšenom podstavci vedľa nej stál minister Pravdy. Vypočula si obe strany, aj keď mnohí si s prekvapením všimli, že počas prejavov si párkrát zdriemla a hlava jej bezvládne odvisla. Napokon sa prebrala z driemot, niečo jej pošepkal minister Pravdy, no keďže bola nedoslýchavá musel jej to zopakovať. Potom vyniesla svoje rozhodnutie. „Nie je správne, ani spravodlivé, aby niekto mohol byť v našom rade znevýhodňovaný či zvýhodňovaný. V našom rade sme si všetci rovní, preto sa nebude pomáhať Hominom vstávať, ani sa im v rade nevyhradí miesto, či inak im pomáhať, aby mohli stáť v rade.“ Potom sa ťažko postavila a za pomoci ľudí z ministerstva Pravdy odišla. Veľa Hominov po tomto výroku plakalo a bolo smutných, keďže si uvedomili, že sú odsúdení na večné plazenie. Niektorí si to ani nevšimli, iní to očakávali. O pár dní na to, keďže mal nastať výber úradníkov do Domu zákonov všetci tí, ktorí sa chceli stať úradníkmi jazdili na svojich samohyboch a cez hlásne trúby kričali na Tvorov, aby si vybrali práve ich, pretože práve oni im zabezpečia tie najlepšie podmienky státia v rade a samozrejme rýchlejšie posúvanie radu do pozemského raja Edenu. Niektorí z týchto úradníkov za svojimi vyblýskanými samohybmi v malých drevených tragačoch ťahali Hominov podopierajúcich sa o malé barličky, aby mohli zakryť svoje neschopné končatiny. Cez svoje hlásne trúby kričali na Hominov, aby volili týchto úradníkov a tí im vraj zabezpečia lepšie podmienky na okraji radu väčšie prídely z ministerstva Ľútosti a prísľub, že možno sa v budúcnosti dostane pomoc tým, ktorí sa budú chcieť postaviť do radu. Hominovia si ich však nevšímali lepšie sa usalašili vo svojich hniezdach z odpadkov, keďže vedia, že ešte na dlhý čas im budú slúžiť za domov.
Braňo Oláh.
Celá debata | RSS tejto debaty