Takzvaná rómska otázka, je vždy veľmi vďačnou témou, ktorá rozvíri pokojnú hladinu verejnej mienky a zdvihne adrenalín na obidvoch stranách pomyselnej barikády. A tak politici chtiac či nechtiac musia občas prísť s nejakým návrhom, ktorý má vyriešiť jeden z najpálčivejších problémov našej spoločnosti. A tak vládna garnitúra začala s procesom zavádzania takzvaných e – pay kariet. Vláda vyhlásila konkurz na poskytovateľa a prevádzkovateľa týchto kariet, ktoré vraj majú zabrániť zneužívaniu sociálnych dávok a tiež majú odzvoniť úžere. Mám pocit, že tieto e – pay karty nesplnia ani jeden z týchto cieľov. Za prvé podľa mňa ide iba o politický ťah, ktorý má nespokojným voličom ukázať, že sa s cigáňmi, ktorí len zneužívajú náš úžasný sociálny systém ide robiť poriadok. A na druhej strane tiež ide o štvormiliónový biznis, čiže tiež nie žiadne zanedbateľné peniaze. Výberové konanie je akoby šité na mieru pre jednu silnú firmu, ktorá takto môže na chudobe celkom slušne zarobiť. Odhliadnuc od tohto faktu nikto z kompetentných si nevšíma problémy späté so zavádzaním e – pay kariet. Za prvé nikto nevie, ako a kde všade sa budú dať tieto karty používať. Neviem si predstaviť, akým spôsobom budú e – pay karty využívať ľudia z rómskych osád, kde nie sú banky, bankomaty ani bankové terminály v mnohokrát jedinom obchodíku, ba mnohokrát ani elektrina a voda. Systém e – pay kariet sa úspešne osvedčil v USA, no to čo sa dalo aplikovať v USA sa asi nebude dať tak jednoducho aplikovať v rómskych osadách kam autobus chodí raz za deň a sociálna izolácia je doslova hmatateľná. Lenže voliči sú nespokojní, kríza zúri v celej Európe a tak sa hľadá vinník, ktorý za všetko môže. Rómovia sú v slovenskej spoločnosti vnímaný, ako príživníci, ktorým sa nechce robiť a žijú z daní slušných „bielych“ Slovákov. Vláda musí vyzerať, ako niekto kto s týmto ide niečo robiť a tak prišli opatrenia s e – pay kartami, znížením rodičovského príspevku na polovicu pre sociálne odkázaných rodičov. Myslím, že nikto nepochybuje o tom, že aj toto rozhodnutie bolo prijaté práve so zreteľom na takzvané zneužívanie rodičovského príspevku Rómami, ktorí si podľa drvivej časti majority takto zabezpečujú svoj príjem. Pritom skutočnosť je úplne iná, rodičovský príspevok je vo väčšine prípadov len o niekoľko euro vyšší, alebo nižší než dávka v hmotnej núdzi pre rodinu. Ba dokonca prechod na rodičovský príspevok je mnohokrát pre rodiny stratový nakoľko tých pár eur navyše, spôsobí, že rodina už nie je v hmotnej núdzi a tak prídu o všetky príspevky k dávke, ako dochádzkové štipendium pre deti, dotácie na stravovanie, cestovné, školské pomôcky atď. No zdá sa, že vládnych politikov toto veľmi nezaujíma, ide hlavne o to, aby majoritná verejnosť videla, že sa s „cigánmi“ robí poriadok. Namiesto toho, aby sa ľuďom bez práce ponúkla reálna možnosť zarobiť si na svoj chlieb každodenný, tak vláda bude vymýšľať nové a nové reštrikčné opatrenia, aby nezamestnaných „prinútila“ robiť. A opäť nikto nevidí beznádejnú situáciu na trhu práce a to už nehovorím o reálnych šanciach Rómov presadiť sa na trhu práce. Snáď nikto nepochybuje o tom, že na trhu práce sa Rómovia stretávajú so skrytou, ale často aj otvorenou diskrimináciou. Už počujem hlasy o veľmi nízkom stupni vzdelania a absencii pracovných skúseností, no aj títo ľudia bez vzdelania a pracovných skúseností chcú žiť. A tak namiesto rečí by mali prísť na rad skutky. V susednom Maďarsku premiér Viktor Orbán podpísal dohodu s rómskou samosprávou o tom, že v nasledujúcich rokoch Maďarsko umiestni na trh práce sto tisíc Rómov!!! Toto sú opatrenia, ktoré môžu zmeniť katastrofálnu situáciu v sociálne vylúčených komunitách na Slovensku. Na Slovensku zatiaľ o tomto môžeme iba snívať. Namiesto riešení vláda vymýšľa nové a nové opatrenia, ako zníženie rodičovských príspevkov, sociálnych dávok, zavedenie e – pay kariet a pod. No ani jedno toto opatrenie neprinesie pozitívne zmeny v rómskych osadách a ghetách, ktoré sú ostrovmi chudoby a beznádeje na lepší život.
Braňo Oláh.