Hlad...
Dnes som mal pocit, že keď si otvorím aj konzervu tak v nej bude správa o vražde Ernesta Valka. Netvrdím, že by sa tejto udalosti nemali médiá venovať, ale to čo sa deje, tak to už podľa mňa prekračuje všetky medze. Áno, je to tragédia, áno pre rodinu, známych to musí byť hrozné. No, na druhej strane ma štve, ako to médiá ženú až do krajnosti. Už starí Rimania, hovorili, že o mŕtvych len dobre, alebo vôbec. Tak radšej končím so skonštatovaním „kto s čím zachádza tak s tým schádza.“ Mňa na tom všetkom zaujal fakt, ako sa médiá a celý svet točí okolo jedného mŕtveho a pritom vo svete umierajú tisíce ľudí od hladu a na choroby, ktoré sa dajú liečiť. Posledným príkladom je Haiti, kde cholera už zabila viac ako 700 ľudí a ďalších 11 tisíc je nakazených. Táto krajina je veľmi ťažko skúšaná v krátkom období prežíva ohromné tragédie. Zemetrasenie a následné choroby majú na svojom konte desiatky tisíc obetí. „Bohatý“ svet sa na to díva, robia sa trápne zbierky, ktoré sú podaným pohárom vody, ktorý má uhasiť lesný požiar. Miliardy ľudských bytostí neuveriteľne trpia v biede, aj teraz v tejto chvíli, keď čítate tieto riadky umierajú deti od hladu, alebo preto, že nemajú pár dolárov na liek. Ja viem, čo by ste mi na to povedali, niet prostriedkov na záchranu, je kríza. Toto slovíčko sa stalo v mysliach ľudí synonymom niečoho s čím nemožno bojovať, len sa s tým zmieriť a počkať kým tá hnusná kríza sama neodíde. No, nikto si nedal otázku, kto tieto krízy spôsobuje, kto ich riadi, ovplyvňuje? Bohatí!!! Tí najbo
Hlad...
Hračka Romana Abramoviča.
Tragédia na Haiti.
hatší tohto sveta rozhodujú o našich osudoch, pre nich je človek len kusom, niečím, čo možno použiť pre svoj prospech vyťažiť z tej hovoriacej veci čo najviac a nestarať s o jej ďalší osud. Všetci si vraj musíme uťahovať opasky, musí sa šetriť, platiť za vzdelanie, zdravie, život. No, počuli ste aspoň jednu správu o tom, že by si veľkokapitalisti, trusty, banky obmedzili svoj vlastný zisk? Ja teda vôbec nie!!! Oni si žijú naďalej v nepredstaviteľnom luxuse a krízu využili len na to, aby v konečnom dôsledku ešte viac na nešťastí a biede zarobili. Jednotlivé národné vlády prichádzajú s novými a novými úspornými opatreniami, Francúzsko, Belgicko prijali dôchodkové reformy, na ktoré opäť doplatí jednoduchý radový občan. Veľká Británia zvýši školné na univerzitách trojnásobne, susedné Česko zavádza školné. Vzdelanie sa opäť stane privilégiom bohatých. Ľudia začínajú vidieť tento systém bez príkras, začínajú sa mobilizovať, desiatky tisíc ich v bohatej západnej Európe vyšli do ulíc protestovať proti sociálnemu a ekonomickému útlaku. Celý svet sa dusí v chudobe, biede a utrpení a to všetko len preto, aby sa hŕstka vyvolených, mohla zase topiť v bohatstve a prepychu. Nikdy nebudem súhlasiť so systémom, kde sa jeden bude plaviť na jachte v Karibiku a iný bude umierať od hladu. Je na nás všetkých, aký bude náš svet. Zámerne používam termín „Náš“, lebo tento svet patrí nám! Tebe, mne, radovým občanom tejto planéty, pracujúcim aj tým najchudobnejším, pre ktorých je práca a dostatok jedla iba snom. Svet nepatrí bohatým, ako sa nám to snaží vnútiť propaganda kapitalizmu. Svet patrí nám všetkým, každý má právo na šťastie a na dôstojný život. Bohatí nás všetkých kopú z rozbehom do zadku a my sa im ešte za to úslužne poďakujeme a očistíme im topánku. Tento systém je založený na utrpení drvivej väčšiny sveta, aby si „vyvolení“ užívali luxus a bohatstvo, ktoré je však poznačené, krvou a utrpením tohto sveta. Preto sa sám seba pýtam aký bude tento svet? Aký svet vytvoríme? Na tieto otázky si musí dať odpoveď každý sám, pretože každý z nás je zodpovedný za osud tohto sveta a ľudstva.
Braňo Oláh.